Tri detské choroby moderného veku

Autor: andrej križan | 9.5.2011 o 8:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  33x

Hoci sa zdá, že sme prešli veľmi dlhú cestu od opice k človeku a preto sa my, ľudia, môžeme právom pokladať za dospelé a inteligentné stvorenia, nie je to celkom pravda. Netreba v prvom rade zabúdať na to, že naša civilizácia trvá prinajlepšom sedemtisíc rokov a to je veru pomerne krátky čas na získanie skutočnej dospelosti a vyspelosti. Práve preto si snáď môžeme odpustiť niektoré detské choroby, ktoré ľudstvo ešte stále sužujú. Sú však medzi nimi tri, ktoré by sa mali akútne liečiť, pretože práve tieto choroby a z nich vyplývajúce ďalšie ochorenia nám bránia prekročiť pomyselnú hranicu detstva a dostať sa bližšie k dospelosti.

Ktoré choroby mám na mysli? Kapitalizmus, nacionalizmus a náboženstvo. Pozrime sa v krátkosti na každú nich trochu bližšie.

Kapitalizmus
Ten je zo spomínaných chorôb najhorší neduh a najmä preto, lebo sa často tvári ako prejav zdravia a rozumu. Nedajme sa však touto zákernou chorobou oklamať. Kapitalizmus je totiž ten najdeštruktívnejší ekonomický systém, aký sme zatiaľ vymysleli. Kvôli nikdy nekončiacej potrebe a nevyhnutnosti maximalizovať zisk ničí naše duše, životy a našu Zem.

Jeho detinskosť sa prejavuje v tom, že sa jedinec postihnutý touto chorobou k ďalším ľuďom nespráva solidárne, ako by tomu malo v dospelosti byť, ale snaží sa ho udupať, aby ovocie zisku a výhod požil on sám. Takže si to ešte raz zopakujme:
Solidarita a spolupráca = Dospelosť
Konkurencia cez mŕtvoly a egoizmus = Detinskosť

Nacionalizmus
Delenie sa na národy má svoj geografický a historický zmysel a v tomto kontexte ho aj treba chápať. Národy existujú, to samozrejme nechcem popierať. Ale vyvyšovanie jedného národa nad druhý je podobne ako kapitalizmus detská choroba „moderného“ ľudstva, ktorú je na ceste k dospelosti potrebné vyliečiť.

Aby sme sa na túto cestu spoľahlivo vydali, nemali by už zaznievať hlasy typu „Ja som Slovák, kto je viac!“, pretože tu opäť ide len o detinskú túžbu byť väčší frajer ako ten druhý. Cesta vedie cez postupné zbližovanie a odstraňovanie národných agresívnych chúťok až do dospelého bodu, v ktorom všetci pochopíme, že na svete je iba jeden národ a jedna rasa: Ľudská.

Náboženstvo
Tak, ako malé deti hľadajú ochranu pred zlom sveta u svojich rodičov, tak mnohí, na prvý pohľad dospelý ľudia hľadajú ochranu u boha, respektíve bohov. No je tu jeden rozdiel – zatiaľ, čo rodičia sú skutoční, boh neexistuje. Mať imaginárneho kamaráta je v detstve pomerne normálne, ale v dospelosti by to už nemalo pokračovať.

Je načase prestať hádzať zodpovednosť za všetko dobré a zlé na nejakých pomyselných bohov a vziať ju na svoje plecia. Známkou dospelosti je aj samostatnosť v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti za tieto rozhodnutia. Náboženstvo nás navyše brzdí vo vývine v skutočné samostatne mysliace bytosti a preto sa ho potrebujeme zbaviť. Je to koniec koncov len choroba a preto sa dá liečiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Môže sa ľahko stať, že českú vládu povedie Slovák

Dôvody, pre ktoré by väčšina Čechov mala závidieť Slovákom ich politiku. Preferencie potvrdzujú, že tretina ľudí si ešte nevybrala.

ŠPORT

Milióny na jeho plat? Prieskumy ukázali, že Sagan sa oplatí

Tím Bora-Hansgrohe zhodnotila prvú sezónu v najvyššej lige, očakával viac.


Už ste čítali?